Včera večer prišiel manžel s tým, že v sobotu majú chlapi v krčme zabíjačku, a že má prísť. On má ale zmenu v práci, tak mi povedal, že si na to vezme dovolenku, že na zabijaca ešte nebol a že tam môžeme byť spoločne aj s našou dcérou (2 roky). Tak som mu povedala, nech si pokojnú dovolenku vezme, či mu to prípad dôležitý, ale že ja tam s dcérou rovnako veľa nebudem, pretože nevydrží dlho. Ale že ma mrží, keď si chce vziať dovolenku kvôli kamaradu, ale keď ja mala anginu, tak si voľno nevzal, aby sa postaral o malú. To sa naštval a hneď, že chce tiež niečo zažiť a že tam budeme aj ako rodina a že moji kamaráti nás na zabijacku nepozvú a kvôli mne neuvidia nejakú českú tradíciu.
Akonáhle chce niečo on tak ma to vraj hneď prekáža a mám si sedieť doma a zhniť keď chcem, ale že chce niečo zažiť a byť tam aj so svojou rodinou. Išiel spať, ráno sa prebudil a akoby sa nič nestalo. Ale to robí bežne, ma také jeho slová rani a potrebovala by som aby sa ospravedlnil, ale on to prejde, že to povedal v nasranosti a nemyslel to vážne. Tak ja neviem či ja som tak precitlivela, keď chcem ospravedlnenie a sebecka, keď mi vadí dovolená kvôli kamaradu, hoci kvôli mne si voľno nevezme alebo on. Me totiž zabijačka príde len o tom, že sa tam chlapi pripoja a na nás rovnako nebude mať čas, a len so spoločne straveným časom ohania.
Čím ďalej viac mi príde, že na mňa manžel vôbec neberie ohľady a toto ma strašne zamrzelo. sa mi len vysmal do tváre. Toto už mi fakt nepríde fér, ja som sa o neho vždy, keď bol chorý postarala, ale od neho som to zažila tak dvakrát, maximálne trikrát v živote, čo je dosť smutné, keď si to tak spätne prehrávam a uvedomujem… A už naozaj neviem, či má cenu ešte s ním byť, keď na mňa neberie ohľady. Mám pocit, že ho nezaujímajú moje pocity a to ma na tom najviac bolí a naozaj neviem, ako to dopadne.