Ešte si pamätám, keď existoval kedysi blog.sk a pre nás to bolo veľké boom. Špeciálne pre mňa. Ja som si zakladala stále nové a nové blogy a písala na ne, hrozne ma to bavilo. A nakoniec som skončila pri jednom blogu vodaservis.sk, ktorý som mala cca päť až osem rokov. Už si to presne nepamätám, pretože je to dávno, ale bola to fakt sranda. A predstavte si, že na ten blog som písala úplne všetko. Nápady, myšlienky, básničky, poéziu, jednoducho všetko, čo ma napadlo. A sama som z toho mala radosť. Zlom ale prišiel cca v roku 2018, kedy doménu blog.cz zrušili a pre mňa to bolo celkom smutné, pretože som na svoj blog bola zvyknutá ak ostatným som tiež chodila na blogy, čítala, komentovala a tak ďalej.
Takže asi chápete, ako mi bolo a celkovo mi to bolo hrozne ľúto, pretože som fakt nevedela, čo bude ďalej a nevedela si bez blogovej domény predstaviť svet. A fakt ma mrzelo, že ho zrušili. Ale čo som s tým mohla narobiť… vôbec nič. Nebolo to v mojich rukách. Po čase som si už zvykla a celkom zabudla na to, že som nejaký blog mala. Ale čím ďalej tým viac sa mi zase toto obdobie vybavuje a aby som sa priznala, tak mi toto „blogové bezstarostné obdobie“ veľmi chýba. Komu nie? Stavím sa, že určite veľa ľuďom a spomínajú práve na toto obdobie s úsmevom.
A ja som rada, že som toto obdobie mohla prežiť. Predsa len, dnes už je iná doba a na počítačoch sa skôr robia iné veci ako bloguje, napríklad hrajú rôzne hry a tak ďalej, ale ja na toto veľmi nie som. Skôr som ako som už hovorila na písaní rôznych článkov, poézie a baví ma to. A úprimne mi písanie pomáha aj s tým, keď sa cítim blbo, alebo keď sa mi niečo nedarí. Tak prenesiem svoje myšlienky do článkov. A s odstupom času sa na to pozerám úplne inak a príde mi skôr vtipné, že som vtedy riešila také „kraviny“, ktoré už považujem za obyčajnú srandu. A tak to je.